Veľkonočné vajíčko
Veľkonočné vajíčko
Dnešný deň sa niesol v znamení farbenia kraslíc. Keďže sa chúďa Ambruška zotavuje po nepríjemnom stretnutí s kliešťom, ktorý jej spôsobil starosti minimálne v tom, že dva dni nič nežrala, ostala dnes doma. A nemusím dodávať, že farbenie vajíčok nebude jej silnou stránkou.
Celé doobedie som strávila nad vyfúknutými vajíčkami a snažila som sa dosiahnuť, aby boli pekne jednoliato vyfarbené. Ambra zatiaľ ako policajt kontrolovala všetkých členov rodiny, či každý robí, to čo má. Ten, kto sa náhodou flákal, bol "nenápadným" spôsobom dotlačený k tomu, aby nášho maróda škrabkal na brušku. Keď dosiahla vrchol spokojnosti, uložila sa na "takmer zimný spánok". Poobedňajšia fáza bolo u mňa zdobenie vajíčok voskom, takže som celú izbu zapratala farbičkami, kahančekmi, špajdľami a držiakmi. V záujme zachovania svojej doobedňajšej práce bola radšej Ambruška vykázaná z miestnosti - predsa len, vajíčka sú pomerne krehká vec. Po asi piatom vajíčku som bola natoľko omráčená výparmi topiacich sa voskoviek, že som bola nútená dať si pauzu. Pravdepodobne som bola dostatočne nafetovaná na to, aby som za sebou zabudla zatvoriť dvere... O chvíľu sa môj pes (ktorý sa ešte pred 10 minútami tváril, že upadol do hlbokej kómy) dovalil s vrtiacim chvostom do kuchyne. Áno, hovorím o Ambruši. Sedela u nás teta suseda a tá sa potešila, čo jej to zas Ambruška nesie za hračku (Ambrušin rituál vítania návštevy). Ambra - pravý skaut, nechcela nikomu ukázať, aké tajomstvo ukrýva v papuľke. V tom zaznel hlas mojej maminy: "Ona má vajíčko!!!" . Nasledoval beh krížom cez byt a úspešné dolapenie zlodeja. S porazeneckým výrazom z výšky asi pol metra Ambra "vyflusla" na zem moje krásne vyfarbené oranžové vajíčko!... Čuduj sa svete, vajíčko to prežilo v celku. Bola som z toho v takom príjemnom šoku, že ani Ambra neutŕžila nadávky na svoju osobu...
Už vieme, že dávno hovorená veta: "Najviac chceme to, čo nemôžeme mať..." platí aj pre štvornohých miláčikov